
Kniha začína veršom:
Celý život možno hľadáme iba žiaľ,
najhlbší žiaľ, aký si len vieme predstaviť,
aby sme sa pred smrťou stali samými sebou.
(louis ferdinand céline)
Barbara Samson- Bláznivých 17- je jediná kniha ktorá pre mňa znamená viac ako pár papierových strán a nejaký príbeh.
V čase keď som ju dostala psychicky som na tom nebola dobre a všetko som prežívala spolu s autorkou. Rozhodla som sa, že čosi z tejto knihy Vám napíšem, pretože chcem aby ste to prežili tiež.
,,Kde sa začína môj príbeh? Odtisla som tanier, päsťou buchla do stola, zobrala nôž a vyhrážala sa.
Že sa zabijem, podrežem si žily. Kto sa priblíži, aj toho zabijem. Kôli nákypu. Jačala som, trieskala, nechala sa unášať zúrivým záchvatom, veľkolepým a oslobodzujúcim.
Akoby opitá vzdorom, ktorým sa vedome napájam ako smrťeľným jedom možno od dvanástich rokov...,,
Barbara je dievča, francúzka plná ilúzií a snov.Milujúca poéziu a svoj imaginárny svet.Nerozumie si s rodičmi a túto vzburu nasleduje anorexia.Preto ju pošlú na liečenie do sanatória.
Keď ju tam otec doviezol na balkóne sanatória uvidela chlapca ktorý jej padol do oka.
Volal sa Anthony a mal 28 rokov.Popisuje ho takto: hnedé oči s nežným upreným pohľadom, vlnité hnedé vlasy po plecia, dosť bledá pokožka ale s južanským nadychom.
Ona mu rozpráva o svojom živote avšak on len počúva ale nič o sebe nechce hovoriť.
Radšej vraví o hudbe o básňach ktoré píše. Úplne jej poplietol hlavu tým, aký je, že píše básne avšak trošku im nerozumela.
,,Zmrznutý okamih pri rybníku,
let noža,
smrť zmije.
Poznám more klamstiev,
brechot psov.
Som vták smtri,
zlý vták noci.,,
Domnievala sa, že píše tak depresívne pretože jeho život nebol zrovna ružový.Otec ho vraj poňižoval a tak odišiel z domu a začal brať drogy a preto sa dostal do sanatória.
Bolo im spolu skvele!Smiali sa spolu, tancovali, dívali sa na seba až k tomu prišlo.
Ležali vedľa seba,bol k nej nežný, bozkával ju.Začal jej vyzliekať podprsenku ale Barbara cúvla.
Ako dospelý muž to nechápal a tak sa spýtal, či nieje náhodou pozitívna?
,,Tých pár suchých slov ma schladilo.Zdesene som sa obrátila:
Prečo sa ma na to pýtaš?
Neviem...Dnes sa o tom všade hovorí,je predsa toľko prípadov...
Nie pravdaže nie!Nie som pozitívna...
....Jednoducho som panna.
Rehotal sa, vysmieval sa mi ale ja som ho odbila.Zostalo ticho, ležali sme vedľa seba až do rána.,,
Nechcela oňho prísť ale nechcela sa s ním hneď vyspať.Pre ňu to znamenalo veľa,vždy snívala o svojom princovi...Ale tak veľmi ho mala rada, že na druhý deň všetok svoj ostych prekonala.
,,Zhasla som svetlo, chcela som mať tmu, aby som nevidela seba ani jeho.
Nemám rada také ruky.Nehovoria o láske, náhlivo idú za svojim cieľom.
Myslela som si, že ho ľúbim, pokúšala som sa o to. Takto som si našu noc nepredstavovala.
Cítila som sa veľmi osamelá.
Hľadela som na tieňe, mozog umŕtvený.
Nemocničná posteľ nieje veľmi romantická.
Neviem, či to trvalo dlho alebo krátko.No nevyznám sa v rozkoši.
Z toho ticha mi bolo od plaču a z netrpezlivosti zle.Desila ma krv.Toľko krvi,pnebože!,,
Uverila mu a snažila sa presvedčiť, že to tak má byť.Nechala to naňho.Avšak neskôr keď ležali vedľa seba prichytila ich sestrička.Dostali sa pred riaditeľku a všetko museli vysvetliť ale dobre to dopadlo.
Trávili spolu všetok čas, sledovala ho keď písal básne.A vravela o ňom:
Básnik lotor, lotor básnik.
Alebo: Môj zlodej bol v to ráno krásny.Jeho úsmev prosil o prepáčenie, že je muž a že si ma vzal.,,
,,Ja som lásku prežívala cez deň, on si ju bral v noci. To, že ma miloval, bolo dôležitejšie, ako nechuť, že ma obchytkáva, núti.
Už niesom sama.Moje telo patrí niekomu.
Tú imbecilnú pýchu som cítila ešte niekoľko dní. Najlepšej priateľke som napísala: ,,Stretla som niekoho, kto píše básne. Je zvláštny, porozprávam Ti o ňom...,,
Ešte v tom bola nevinnosť, za tým nasledovalo štastie a dobrodružstvo a život. Vznášala som sa.
Tá láska ma mala priviesť ku smrti.Chuť či už vedomá alebo nie, ničiť, zabíjať.
Zostal mi ešte týždeň detstva.,,
Pokračovanie neskôr.....
hh se nám páčí, třebas se taky zasmeješ!:)xD...Jde Bůh a nese pytel plný dementů. Najednou zakopne a dementi se vysypou. Bůh se naštve a říká: "No nic, sbírat je nebudu, vláda a parlament budou prostě tady."...tak pa...xD