Záhadou je aj studňa Bojnického zámku, o ktorej sa hovorí, že v nej nikdy nebola žiadna voda. Na dne leží obrovský balvan, ktorý podľa povestí zatarasuje vchod do tajnej katakomby. Ťažko povedať, aká je pravda, pretože kameňom nikto ešte nepohol a nezistil, ako to s údajnými katakombami je. Ďalšou záhadou je aj Bojnický oltár. Je známe, že oltár patril k najcennejším pokladom čudáckeho grófa, čo dokazuje i zvláštny fakt, že ho vsadil do kaplnky presne na úrovni sarkofágu, akoby mal plniť akúsi dôležitú funkciu i v dobe, kedy bude jeho majiteľ na mieste svojho posledného odpočinku. Bojnický oltár, ktorý zakúpil tento veľký milovník umenia, patrí k najväčším unikátom a najcennejším predmetom zámockých zbiero.
Koncom 15. storočia daroval Kráľ Matej Bojnický hrad, ktorý po smrti posledného mužského potomka rodu Nóffry opäť pripadol korune, svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Ján sídlil v Bojniciach aj so snúbenicou Blankou Sforzovou. Podľa povesti hrad a okolie prirástli k srdcu samotnému kráľovi. Krásne prostredie a kúpele, ktoré už vtedy mali široko-ďaleko dobrý chýr, často lákali kráľa na návštevu. Mladý milenecký pár - Ján Korvín a Blanka Sforzová sa zosobášili a spolu prežili na hrade roky naplnené radosťou a šťastím. Dostavali navôkol mohutné opevnenie, no na ich šťastie čoskoro padol tieň. Pod rúškom vernosti votrel sa do zámku nový správca - kastelán Peter Póky. Bol to ľstivý a krutý muž, ktorý si zaumienil, že Bojnický hrad bude jeho. Zneužíval dôveru bezstarostného mladého páru, okrádal ich a poddaných zdieral stále väčšími a vyššími daňami. Často sa vyhováral, že to robí len a len v záujme svojho pána, kým nahonobené dukáty odkladal do vlastných mešcov a truhlíc. Jedného dňa prišiel do Bojníc, do chýrnych kúpeľov pod zámkom, na smrť chorý starec. Chcel sa vykúpať v liečivom prameni. Kastelán Póky si liečivý prameň, ktorý už oddávna vytekal zo štedrej ruky prírody na úžitok všetkým, privlastnil a nechal si za kúpanie v ňom draho platiť. Darmo ho starec prosil o zľutovanie, nemajúc čím zaplatiť. Tvrdé bolo správcovo srdce. Pocestný zastonal, zmeravel a ešte skôr než skonal, vyriekol strašné slová: "Tvoje čierne dukáty, správca, nech sa premenia na kameň a ty sám, zhyň rukou kata pred zrakmi tých, ktorých si ponižoval a zbedačil." I stalo sa. Kliatba sa splnila. Póky zdesený vybehol do najvyššej veže hradu, kde mal ukryté nahonobené dukáty. Keď otvoril truhlice, dukáty sa premenili na ploské kamienky. Vystrašený zreval a všetko z truhlíc vysypal von oknom do priekopy. Peter Póky za úklady proti svojmu pánovi bol odsúdený a na výstrahu rozštvrtený na námestí Sv. Juraja v Budíne roku pána 1496. Zostala po ňom len zlá spomienka a stará povesť.
Povesti ma zaujimaju. Bojnicke patria medzi moje najoblubenejsie. Neverim ze sa to niekedy stalo. Praveky ludia mali divne myslenie.