Tradície tejto okázalej, bohatej a bezstarostnej slávnosti siahajú až do 11. stor. Bývala obdobím zábavy pred nadchádzajúcim štyridsaťdňovým pôstom. Dôležitú úlohu v nej zohrávali masky. Boli zárukou anonymity. Na niekoľko dní sa zahladili sociálne rozdiely. Zamaskovaní obyvatelia mesta sa takto nikým nepoznaní venovali neviazanej zábave. Najväčšiu výstrednosť dosiahol karneval v 18. stor. S rozvojom priemyslu v nasledujúcom storočí však začal upadať až takmer úplne zanikol. Znovu bol obnovený v roku 1979 a odvtedy každoročne láka do Benátok státisíce návštevníkov.
Benátsky karneval bol pôvodne takzvanou pančuchovou slávnosťou, pri ktorej sa príslušníci strednej vrstvy predvádzali v pestrofarebných pančuškách. Až neskôr prišli na to, že by sa mohli neviazane zabávať v maskách.
Nasadiť si masku a oddávať sa veseliu je však zvyk omnoho starší. Už starí Rimania laškovali s demižónmi vína a misami prehýbajúcimi sa pod ťarchou jedla pri tzv. saturnáliach. Pred nimi oslavovali podobne prechod z krutej zimy do jari spoločne s bohom Dionýzom i Gréci. Práve tí pri slávnostiach volaných bakchanálie objavili pôvab a výhody tvárí schovaných za maskou niekoho iného. O benátskom karnevale sa údajne zmienil už v roku 1094 dóža Vitale Faliero.
Vrchol originality i výstrednosti dosiahol karneval v 18. storočí, keď na maškarných báloch pod rúškom masiek a kostýmov padali všetky zábrany. Spočiatku nevinné hry s pretekmi lodí sa totiž zvrhli do frivolných orgií. Koncom 18. storočia, v čase úpadku Benátskej republiky, bol karneval z popudu Vatikánu zvláštnym výnosom proti poklesnutým mravom zrušený.
